Planéta je v poriadku. To ľudia sú v kýbli.

Autor: Michal Jelinek | 22.4.2016 o 7:47 | (upravené 22.4.2016 o 9:16) Karma článku: 6,32 | Prečítané:  675x

Sme tak domýšľaví tak dôležití. Všetci chceme niečo zachraňovať... Zachráňme stromy, zachráňme včely, zachráňme veľryby, zachráňme žaby. A najväčšia arogancia zo všetkých: Zachráňme planétu. Čo?

Chcú ma títo ľudia naštvať? Zachrániť planétu. My ešte nevieme ani ako sa postarať o seba samých. Ešte sme sa nenaučili, ako sa starať jeden o druhého. A my ideme zachrániť planétu?

Som unavený z tých žvástov. Unavený z tých žvástov. Som unavený z Dňa Zeme, som unavený z týchto samozvaných spravodlivých ekológov. Týchto bielych buržoáznych liberálov, ktorí si myslia, že jediná zlá vec v krajine je, že tu nie je dosť cyklotrás. Ľudia sa snažia urobiť svet bezpečnejší pre svoje Volvá. Okrem toho však ekológovia kašlú na planétu. Nemajú záujem o našu planétu. Ani v abstraktnom význame to tak nie je. Viete o čo majú záujem? Čisté miesto na život. Ich vlastné prostredie. Boja sa, že jedného dňa v budúcnosti, by mohli čeliť osobnému nepohodliu. Úzkoprsá a povrchná sebeckosť ma nedojíma.

Okrem toho, s našou planétou je všetko v poriadku. Všetko v poriadku. Planéta je v poriadku. To ľudia sú v kýbli a to je rozdiel. Planéta je v poriadku. V porovnaní s ľuďmi, planéta sa má skvele. Bola tu štyri a pol miliardy rokov. Premýšľali ste niekedy o tom aritmetiky? Planéta sa tu vyskytuje už štyri a pol miliardy rokov. My sme tu boli koľko? Čo, sto tisíc? Možno dvesto tisíc rokov? A to sme sa venovali ťažkému priemyslu len niečo málo cez dvesto rokov. Dvesto rokov oproti štyri a pol miliarde rokov. A máme tú drzosť namýšľať si, že sme nejakou hrozbou? Že takto ohrozujeme túto krásnu malú modro-zelenú guľu, ktorá sa motá okolo Slnka?

Táto planéta si prešla oveľa horším ako sme my. Prešla si kadečím oveľa horším ako sme my. Prešla si zemetraseniami, sopečným peklom, tektonickými pohybmi, kontinentálnym driftom, slnečnými erupciami, slnečnými škvrnami, magnetickými búrkami, magnetickým prepólovaním... stovky tisíc rokov bola táto planéta bombardovaná kométami asteroidmi a meteoritmi. Kdekoľvek na svete sú povodne, prílivové vlny,  požiare, erózie, kozmické lúče, opakujúce sa ľadové doby ... a my si myslíme, že niektoré plastové vrecká, a niektoré hliníkové plechovky sa chystajú niečo zmeniť? Zem... Zem nepôjde nikam. TO MY PÔJDEME!

Ideme preč. Pobaľte si pakšametle. Ideme preč. A veľa tu toho po sebe nezanecháme. Vďaka bohu za to. Možno trochu polystyrénu. Možno. Trochu polystyrénu. Planéta tu bude a my budeme dávno preč. Len ďalšia zlyhaná mutácia. Len ďalšia uzavretá biologická chyba. Slepá ulička evolúcie. Planéta nás otrasie ako otravné blchy.

Chcete vedieť, ako sa má naša planéta? Spýtajte sa ľudí v Pompejách, ktorí sú zatuhnutí do sopečného popola, ako sa má naša planéta. Chcete vedieť či je planéta v poriadku? Spýtajte sa ľudí v Ekvádore alebo Haiti, alebo na sto ďalších miestach pochovaných pod tisíckami ton sutiny zo zemetrasení, aký majú pocit že sú hrozbou pre túto planétu. Alebo sa opýtajte ľudí, čo si postavili svoje domy pri Dunaji a potom sa čudujú, že majú vodu v obývačke.

Zem tu bude ešte dlho. Dlho po tom, čo my budeme preč. Vylieči sa sama a aj sa sama uprace, pretože to je to, čo robí. Je to samoopravovací systém. Vzduch a voda sa zotaví, krajina bude obnovená, a ak je to pravda, že plast nie je odbúrateľný, potom jednoducho Zem začlení plast do novej pardigmy: Zem + plast. Zem nezdieľa naše predsudky voči plastu. Plast vznikol zo zeme. Zem pravdepodobne vidí plast len ​​ako ďalše zo svojich detí. Mohol by to byť jediný dôvod, prečo nám Zem umožnila existovať v prvom rade. Chcela plast pre seba. Nevedela, ako na to. Potrebovala nás. Mohla by to byť odpoveď na našu odvekú egocentrickú filozofickú otázku: "Prečo sme tu?" PLAST... kamarát.

Takže, plast je tu, naša úloha sa skončila. Môžeme byť vyradení. A myslím, že to už začalo.Nemyslíte si že to už začalo? Myslím teda (aby sme boli spravodliví), že planéta nás vidí ako mierne ohrozenie. Niečo, s čím sa treba zaoberať. A planéta sa vie brániť organizovaným a kolektívnym spôsobom, akým sa bráni úľ, alebo mravenisko. Kolektívnym obranným mechanizmom. Planéta už niečo vymyslí. Čo by ste robili, keby ste boli planéta? Ako by ste sa bránili proti tomuto nepríjemnému, otravnému druhu? Poďme sa na to pozrieť. Čo tak vírusy.Vírusy by mohli byť dobré. Zdá sa, že sme zraniteľní voči vírusom. A, uh ... vírusy sú zložité. Stále mutujú a formujú nové kmene kedykoľvek je vyvinutá vakcína. Možno, že tento nový vírus by mohol byť ten, ktorý ohrozuje imunitný systém týchto živočíchov. Možno, že vírus ľudskej imunodeficiencie, takže sú náchylní ku všetkým druhom ostatných chorôb a infekcií, ktoré môžu prísť. A možno by sa to mohlo šíriť pohlavným stykom. To by ich mohlo troška zbrzdiť pri zapájaní sa do sexuálnych aktivít.

No, to je poetická poznámka. A to je len začiatok. Ja môžem snívať. No nie? Pozrite. Ja sa nestarám o malé veci ako včely, stromy, veľryby, žaby. Ja si myslím, že sme súčasťou väčšej múdrosti, než akej kedy budeme rozumieť. Vyššieho princípu. Nazvite to, ako chcete. Viete ako tomu hovorím ja? Veľký Elektrón. Veľký Elektrón OOOOOOOOO. Ten netrestá, ale ani neodmeňuje a vôbec nesúdi. Iba jednoducho je. Tak ako aj my len sme. Na chvíľu.

"George Carlin"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?