kvalita diskusie

Autor: Michal Jelinek | 14.7.2016 o 13:59 | Karma článku: 3,51 | Prečítané:  1029x

Diskusia dáva možnosť vidieť a chápať veci z pohľadu iných. Aká je však kvalita diskusie v našej spoločnosti? Ako veľmi sme schopní a ochotní diskutovať? Radi diskutujeme o témach, o ktorých máme len minimálne poznatky.

Často sa diskusia uberá v duchu skôr prednášajúcich, čo si priniesli svoj názor, ktorý chcú odprezentovať, no nie o ňom diskutovať. Mnohí počúvajú iné názory a okamžite majú pripravenú reakciu miesto samotného počúvania a snahy pochopiť.

Prečo je to tak? Prečo sa u nás od nežnej revolúcie pozvoľna prestalo diskutovať? Dialóg bol v oných pohnutých časoch elementárny nástroj na výmenu názorov. Nástroj na konštruktívnu debatu medzi tábormi s mimoriadne odlišnými pohľadmi. Výsledkom bola zmena bez fanatizmu a násilia. Dnes aj sebamenší názorový konflikt ľahko prerastá v nevraživosť. Každá aj celkom nová myšlienka spúšťa akúsi automatickú protichodnú reakciu.

Hľadaním odpovede na tieto otázky som narazil na rozbor diskusie ohľadom vakcinácie a jej vplyvu na autizmus. Tu Vám ho ponúkam v prepise na zamyslenie. Odporúčam sústrediť sa najmä na psychologickú stránku rozboru. Samotná téma je v tomto prípade druhoradá a popísaný proces je možné aplikovať na celú škálu podobných tém.

Prečo sa dnes diskutuje otázka vakcinácie a jej vplyvu na autizmus? Táto téma sa v odborných kruhoch nediskutuje najmä preto, že je úplne jednoznačná. Vakcíny zachraňujú ročne milióny ľudí.

Vysvetlenie existencie takejto diskusie je v našom spôsobe myslenia.

Ako sme teda skončili pri diskusii o vakcinácii spôsobujúcej autizmus? Prečo je viac a viac ľudí, ktorí odmietajú dať zaočkovať svoje deti?

V prvom rade, diagnostikovanie autizmu je na vzostupe. Drvivá väčšina vedcov vidí dôvod tohoto nárastu v spôsobe samotnej diagnózy a v tom, ako je táto diagnóza reportovaná. Teda aj keď diagnostikovanie autizmu je na vzostupe, nevieme povedať, či ide aj o nárast vzhľadom na nejaký vonkajší faktor.

Keď hovoríme o autizme, hovoríme vlastne o spektre vývojových porúch, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť jednotlivca komunikovať, socializovať sa, alebo ovplyvní vývoj nejakého správania, ktoré je veľmi špecifické a neflexibilné. Toto všetko a viac zahŕňa spektrum autistických porúch, alebo ASD. ASD sa ukazuje ako zásadne prepojené s genetickým komponentom, no vplyv tu má aj faktor prostredia.

V skutočnosti však ale naozaj nevieme s určitosťou povedať, čo spôsobuje autizmus a to je jadrom celej kontroverzie. Práve absencia vysvetlenia spôsobuje, že sa ľudia snažia dôvody autizmu nejak pochopiť.

Spôsob akým sa toto chýbajúce vysvetlenie snažíme získať je takmer úplne v réžii “kognitívneho predsudku“ (cognitive bias). Kognitívny predsudok je v podstate hocičo, čo pokrúti spôsob ktorým interpretujeme novú informáciu. Máme tu tony rôznych druhov predsudkov – niektoré predsudky nás nútia ignorovať určité dáta, iné nás zas navádzajú dať priveľkú vážnosť nepodstatným informáciám. Môžu nás dokonca primäť sústrediť sa na fakty, ktoré sú úplne irelevantné tomu, čo pozorujeme.

V podstate, keď počujeme hypotézu a pomyslíme si “áno... to dáva zmysel“ v skutočnosti hovoríme: “áno... toto sa zhoduje s mojim kognitívnym predsudkom“

A tak ľudia vinia kopu rôznych vecí za autizmus... plasty, pesticídy, používanie antidepresív počas tehotenstva, GMO, cukor, kofeín a... vakcíny. V zásade, ako tvorcovia hypotézy začneme s hocičím, čo nám dáva najväčší zmysel.

Počiatok autizmu sa zväčša udeje jednou z dvoch možností. Buď rodič spozoruje oneskorenie vo vývoji reči (typicky okolo prvých narodenín) alebo rodičia spozorujú náhlu stratu dosiahnutého vývoja, čo sa môže udiať hocikedy po tretie narodeniny.

 Ľudia sú vzory-rozoznávajúce mašiny.

Musíme byť schopní pochopiť, čo viedlo k pozitívnemu výsledku. No ešte viac ako to, hľadáme veci, ktoré viedli k negatívnym výsledkom. Tento prevládajúci prístup hľadania dôvodov pre negatívne výsledky je v psychológii efekt nazývaný “negatívny predsudok“ (negative bias).

Predstavte si, že si v jedno ráno sadnete do auta, no to auto už nenaštartujete. Váš mozog chce vedieť, čo sa stalo. Nechali ste zapnuté svetlá? Prebehli ste včera hlbokú mláku a niečo sa mohlo načať? Jednoducho tu musí byť nejaký dôvod, prečo auto neštartuje. Na druhej strane, ak sadnete do 15 rokov starého auta ktoré naštartuje bez problémov po týždni samých technických problémov, tak sa nezamyslíte: “čo dobré sa udialo?“ 

My minieme oveľa viac kognitívnych zdrojov na zamýšľanie sa nad tým, prečo sa udialo niečo zlé v porovnaní so zamýšľaním sa nad tým, prečo sa udialo niečo dobré. V psychológii sa takéto hľadanie dôvodov volá “atribút vysvetľovania“ (Explanatory Attribution). Rôzni ľudia používajú rôzny štýl používania tohto atribútu. Niektorí sa viac zameriavajú na obviňovanie samých seba, iní hľadajú vonkajšiu príčinu ktorú by mohli viniť. No jedna vec je istá. Sme veľmi zlí v schopnosti nehľadať vinu v ničom.

Nie je prekvapením, že ľudia s autistickými deťmi (špeciálne tí, ktorí spozorovali rýchlu zmenu predchádzajúceho vývoja) budú hľadať dôvody. A keď tá nedávna udalosť v zdraví dieťaťa bolo očkovanie tak ako je to u nás v tomto veku obvyklé, môžeme očkovanie identifikovať ako potenciálny dôvod a ďalej začať zisťovať aspekty tohoto dôvodu. Toto je samozrejme úplne logické. Problém ale je, že viac ako tucet karentovaných a revidovaných štúdií nenašlo žiadnu koreláciu medzi autizmom a MMR vakcínou, alebo akýmkoľvek iným očkovaním.

Napriek tomu, ak zadáte do Googlu vakcinácia a autizmus, vyjde vám množstvo výsledkov ktoré tvrdia, že tu existuje prepojenie medzi očkovaním a autizmom a toto prepojenie je ututlávané korporáciami a vládou.

Rodič, ktorý už zažíva frustráciu z medicínskej komunity a jej neschopnosti povedať že prečo sa to stalo ich dieťaťu, nájde na internete živú komunitu rovnako frustrovaných ľudí ktorí zdieľajú ich hodnoty a skúsenosti . Tieto komunity sú plné príbehov ktoré tvoria prepojenie medzi vakcínami a autizmom. Tak nebude prekvapením, že niektorí ľudia nadobudnú presvedčenie, že našli dôvod vzniku postihnutia ich dieťaťa. V okamihu nadobudnutia tohoto presvedčenia, začne pracovať “konfirmačný predsudok“ (confirmation bias). Konfirmačný predsudok je v podstate tendencia akceptovať informácie a príbehy ktoré potvrdzujú presvedčenie oveľa ľahšie a bez overovania. A znova ide o úplne normálnu vec. Každý to robí. Dokonca pokusy presvedčiť niekoho, že jeho predchádzajúce stanovisko je nesprávne vedie k ešte väčšiemu presvedčeniu v jeho správnosť.

A tak sa zrodí komunita a bezpečnosť vakcinácie je spochybnená. A ak sa procedúra očkovania od doktora ktorý povie, že je čas na vakcínu a 99% rodičov by súhlasilo pretože doktor vyštudoval medicínu, stáva otázkou na zamyslenie. Tak aj percento zaočkovaných pôjde dolu.

Štúdia z 2011 ukázala, že u rodičov ktorí rozmýšľajú o vakcinácii ešte predtým, ako sa ich dieťa narodí,  je 8x menšia pravdepodobnosť, že svoje dieťa zaočkujú. V podstate, ak je možnosť preskúmať problematiku na vlastnú päsť, rodičia nájdu len zmätok.  A pokiaľ je človek zmätený, tak radšej neurobí nič.

A toto je príklad ďalšieho predsudku, ktorý nazvime “predsudok opomínací“ (omission bias). Znamená to, že škodlivé akcie posudzujeme ako menej morálne ako škodlivé ničnerobenie. Faktom je, že často citovaná štúdia zistila, že ak sa voľba pre očkovanie označí ako akcia, bežný rodič nechá svoje dieťa zaočkovať len v prípade, ak by nezaočkovanie bolo dvakrát viac škodlivé ako zaočkovanie. Toto súvisí s naším vnímaním budúceho oľutovania. Rodičia vravia, že by sa cítili horšie, ak by niečo spravili a to by viedlo  k ublíženiu ich dieťaťa, ako keď by nespravili nič a dieťaťu by bolo ublížené ich nečinnosťou. 

Toto vnímanie ľútosti vie byť také silné, že samotná možnosť výberu medzi akciou a nečinnosťou sa ukazuje ako kontraproduktívna. Štúdia z 2013 zistila, že presviedčanie rodičov očkovať ich deti  viedlo k poklesu percenta zaočkovaných detí.

Ak je vakcinácia prezentovaná ako osobná voľba, miesto nevyhnutnosti pre prospech verejného zdravia, potom potenciálne škodlivá nečinnosť vyznieva ako morálnejšia ako potenciálne škodlivá akcia a percentá zaočkovaných pôjdu dolu. Ľudia si zvolia, aby to vzala do rúk príroda. A ako správne predpokladáte, tento efekt je oveľa silnejší pre ľudí s “predsudkom voči syntetike“ (naturalness bias). Toto je tendencia vnímania vecí ktoré sú z prírody ako menej hrozivé ako syntetické veci vyvinuté človekom. Jeden spôsob ako vedci merajú tento predsudok je pýtanie sa pacienta, či by uprednostnil výťažok z bylín, alebo syntetizovanú verziu vyrobenú v laboratóriu, aj keď sú obe látky chemicky identické. Samozrejme, iní majú predsudky proti vláde, alebo veľkým korporáciám a práve myšlienka vakcinácie pekne zapadá s týmto svetonázorom. Konfirmačný predsudok znova zasahuje.

Zaujímavé ale je, že dokonca aj u ľudí, ktorí nemajú tieto predsudky sa nakoniec zvýši pravdepodobnosť toho, že nedajú dieťa zaočkovať, pokiaľ začnú hľadať informácie ohľadom očkovania ešte pred narodením dieťaťa. Toto sa deje vďaka ďalšej nedokonalosti ľudského mozgu. V tomto prípade zlyhávame v niečom, čo psychológovia volajú “vnímanie rizika“ (Risk Perception). Pokiaľ je len minimálna šanca, že by vakcíny spôsobovali vývojové poruchy, rodičia začnú rozvažovať riziko choroby ktorú už videli (autizmus) a choroby s ktorou sa v živote nestretli. Od sedemdesiatych rokov 20. storočia, sme v podstate nepočuli o osýpkach a tak nás osýpky nastrašia asi rovnako, ako gigantická ľudožravá veverica. Ani jedno sme v živote nevideli.

 Vnímanie rizika je veda sama o sebe a tu sme zistili, že neurčité a nejasné riziko, ako napríklad choroba niekedy v budúcnosti je oveľa menej hrozivé, ako okamžité a konkrétne riziko ako rýchly prejav autizmu. 

Takže prekvapivo, fantastický úspech vakcinácie je jedným z dôvodov, prečo je menej pravdepodobné, že ľudia dajú svoje deti zaočkovať. Áno. Ukazuje sa, že ľudia sú komplikovaní a komplikovaný je aj tento problém. Ľudia sú od prirodzenosti slabí v chápaní efektu samo-selektívnych vzoriek ako online proti-vakcinačné fóra a často sú ľudia úplne neschopní akceptovať, že negatívny výsledok môže závisieť na niečom, čo je mimo ich kontrolu a stále nie celkom pochopené. Toto nie je proti-vakcinačný problém, ale ľudský problém.

Tí z nás, ktorí veríme vede, alebo sme si vybudovali chápanie štatistík a predsudkov, máme jednoducho iný život, ako ľudia, ktorí dajú viac na príbehy a názory svojich priateľov, alebo neznámych, ktorých stretnú na internete a ktorí majú podobné zmýšľanie. 

Takže nabudúce, ak sa budete cítiť frustrovaní sledovaním diskusií ohľadom nebezpečnosti vakcinácie pamätajte, že je to len vďaka fantastickému úspechu očkovania že máme túto diskusiu a tí proti-vakcinační aktivisti sú poháňaní tými istými logickými pascami a kognitívnymi predsudkami, ktorými trpíme všetci. Iba pochopením a akceptovaním týchto psychologických dier ku ktorým sme náchylní budeme schopní vyriešiť tento problém. A o tom je veda.

 

Voľne preložené z: http://www.vidqt.com/id/Rzxr9FeZf1g?lang=en&kind=asr

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?